ZBIERKA RUŽÍ DR. MIKLÓSA KOVÁCSA
Zemepisné miesto: 3531 Miskolc, Kőporos u. 34.
Rozloha: 2000 m2
Prístupnosť: električkou č. 1 alebo 2 (zastávka ulice Thököly) a autobusom č. 1, resp. 1/A (zastávka ulice Aba)
Založenie zbierky za začalo v roku 1958, najmä s koncentrovaním na Európu, ale sa dotýka aj takých veľkých miest, ako Taškent, Samarkand, Buhara, Hiva, Tbilisi a Jerevan. V záhrade ruží sa v dnešných dňoch nachádza 2000 jednotlivcov 1500 druhov ruží. Dôvodom vyhlásenia za chránenú oblasť bolo to, že zbierka ruží patrí k zaujímavostiam mesta, udržiavanie ktorej je potrebné kvôli vedeckej práci a turistickej atrakcii. Popritom rozárium tvorí takú hodnotnú skupinu rastlín, ktorá za miestnych pôdnych a klimatických podmienok poskytuje základ skúseností k množeniu variantov, ktoré dobre znášajú sucho, a súčasne obsadzuje aj funkciu génovej banky. Zbierka sa dá obhliadnuť pri veľkom rozkvete (jún a začiatok júla) hocikedy, v inom termíne je potrebné ohlásenie sa vopred (Telefón: 46/342-852).
Za svoju činnosť dr. Miklós Kovács získal od mesta Miskolc v roku 1999 odmenu za vynikajúce dielo.
Photo: Ottó Bojtár
PARKOVÝ SYSTÉM MISKOLCTAPOLCA
Zemepisné miesto: v intraviláne Miskolctapolca
Rozloha: 6 hektárov
Prístupnosť: autobusom č. 2 (konečná zastávka Tapolca)
Účelom vyhlásenia za chránenú oblasť je zachovanie územia, charakteru arborétu, bohatého na pôvodné a exotické druhy. Park slúži pre turizmus a pre kultúrne strávenie voľného času. Územie, vytvorené z parkového lesa opátstva Arpádovcov, spolu so systémom jazier, bol kúpený mestom Miskolc v roku 1937, je intenzívne rozvýjané a je perlou rekreačnej oblasti. Na území parku sa nachádza rastlinstvo, z dendrologického hľadiska bohaté na veľmi zriedkavé druhy, ktoré je spestrené bohatou živočíšnou ríšou (predovšetkým vtákmi), vytvorenou počas desaťročiach. Významným prvkom je jazero, vhodné na člnkovanie, popri ktorom sa zachovalo jelšovité rastlinné spoločenstvo rašeliniska a okolitá stará dubina dlhostopková.
V roku 1999. boli tu žijúce rastliny opatrené vysvetľujúcimi tabuľami, takto si návšetvník, okrem estetického zážitku môže rozšíriť aj svoje prírodovedecké vedomosti.
Photo: Zsuzsanna F. Nagy
TURECKÉ LIESKY HRADNEJ ULICE
Zemespisné miesto: Miskolc, Diósgyőr, Hradná ul. (Vár u.) 18.
Prístupnosť: autobusmi č. 1, 1/A, 101 a 101/B (zastávka časť mesta Diósgyőr -Diósgyőr városrész), resp. električkou č. 1 (konečná zastávka Diósgyőr)
Účelom vyhlásenia za chránenú oblasť bolo zabezpečenie zachovania dvoch, historicky dôležitých stromov, ktoré pochádzali z koreňa 600 rokov starého peňa, z ktorého pravdepodobne vyklíčilo viac stromov, a ktorý nazývali dávnejšie stromom zákona. Totiž v minulosti pod lístim tohto stromu sa vyhlasovali a vykonávali rozsudky. Úplne vyschnutý jedinec stromu, vyťatý v roku 1935, bol 25,5 metrov vysoký, obvod pása stroma bol 274 cm a jeho priemer 86 cm.
Podľa povesti sa do princeznej Márie, dcéry krála III. Vojtecha, zaľúbil jeden páža. Na dohodnutom stretnutí však páža čakal zbytočne, tak si ľahol spať, ale predtým si ešte zapichol jeden lieskový prút s úmyslom vešiaka. Z tohto prútu vyklíčil strom, ktorý sa potom stal slávnym. Táto turecká lieska bola obľúbeným stromom aj kráľovnej Márii, dcéry Ľudovíta Veľkého a manželky kráľa Zigmunda, pod korunou ktorého často strávila čas.
Druh stromu, výskyt ktorého je na verejných priestranstvách častí, sa za prirodzených podmienkach nachádza najbližšie k nám na spodnodunajskom horskom pásme Južných Karpát. So svojim rovným kmeňom, kuželovitou korunou patrí medzi najatraktívnejšie parkové stromy.
Photo: László Papp
ALEJA PAGAŠTANOV HRADNEJ ULICE
Zemepisné miesto: Miskolc, Diósgyőr, Hradná ulica (Vár u.)
Rozloha: autobusmi č. 1, 1/A, 101 a 101/B (zastávka časť mesta Diósgyőr -Diósgyőr városrész),resp. električkou č. 1 (konečná zastávka Diósgyőr)
Účelom vyhlásenia za chránenú oblasť bolo zachovanie viac ako storočnej aleje pagaštanov, s pôvodným počtom 52 stromov, dnes pozostávajúcej len z 46 kusov, ktoré objímajú cestu, ktorá vedie k jednej z najdôležitejších umeleckých pamiatok mesta, ako ochranná kupola. Ulica má dôležitú estetickú hodnotu v obraze mesta.
Photo: Zsuzsanna F. Nagy
BIOTOP ČRIEVIČNÍKA PAPUČKOVÉHO
Zemespisné miesto: Miskolctapolca, v blízkosti kempingu na ul. Iglói
Rozloha: 14 hektárov
Prístupnosť: autobusom č. 2 (konečná zastávka Tapolca)
Účelom vyhlásenia za chránenú oblasť bolo zachovanie biotopu rastliny Črievičníka papučkového, ktorý je jeden z najzriedkavejších rastlín krajiny, chránený od roku 1983. Hoci zachovanie jeho kvetného porastu nie je ohrozené, jeho ochrana vystupuje v Bernskom aj Washingtonskom konktrakte. Jeho počet je na domácich miestach výskytu v úbytku, preto na území Maďarska sa počíta za chránený druh.
Črievičník papučkový je jedinou domácou veľkokvetnou orchideou, ktorá so svojou nádherou patrí medzi naše najkrajšie rastliny. Jeho názov naznačuje na papučovite vyklenutú mädovú peru, to sa objavuje aj v iných pomenovaniach, ako napr. drozdí pohár alebo papučový krík. Vyskytuje sa vo vlhkých lesoch, v dubinách, obľubujúcich vápno, alebo na vyťažených plochách, v našej krajine pomerne lokálne. Jeho rozkvit prebieha v strede mája.
V Miskolctapolci, v blízkosti kempingu na ul. Iglói, v harbovito-dubovitom spoločenstve, pri vyhlásení za chránenú oblasť existovala populácia s 200-250 jedincami. Taký veľký koreňový počet na jeho domácich biotopoch je neobyčajný. Bohužiaľ, dnes môžeme stretnúť iba niekoľko kvitnúcich koreňov na území chránenej oblasti, kým sa okrem toho vyskytuje v hojnom počte aj na iných miestach. Dôvodom jeho dostávania sa do pozadia je nerušený priestor, pôvodiaci z ochrany – les sa uzatvára – veď druhy orchideí obľubujú narušené biotopy. Preto by bolo potrebné narušenie lesa, nachádzajúceho sa v chránenom území – pri požadovanej obozretnosti -, ktoré by prispelo aj k zabezpečeniu väčšieho množstva svetla. Porast v Miskolctapolci má byť zachovaný aj ako génová banka, ktorej účinnú ochranu môže zabezpečiť len lokálna ochrana.
Photo: Zoltán Demeter
KAMENNÉ BRALO - KŐSZÁL
Zemepisné miesto: pohorie Bükk, na severnej strane asfaltovej cesty medzi Msikolcom a Bükkszentlászló
Rozloha: 45 hektárov
Prístupnosť: autobusom č. 68 (zastávka Vápenný lom - Mészkőbánya)
Účelom vyhlásenia za chránenú oblasť bola ochrana hodnotných lesných spoločenstiev, skalnatých pastvín, skalnato-trávnatých svahov, koróznych skalných útvarov, ktoré poskytujú stanovište mnohým rastlinným a živočíšnym druhom.
Juhozápadné a severovýchodné strmé svahy Kamenného brala (Kőszálu) a Veľkého valu (Nagy-Sánc), ktoré obklopujú so severnej strany Tatársku priekopu, vzniknutú v triase, z répáshutského vápenca, poskytujú domov rozmanitým spoločenstvám. Táto pestrosť je dôsledkom členitého reliéfu, a z jeho vyplývajúcej mikroklímy, ktorá však podporuje výskyt druhov s odlišnými požiadavkami vedľa seba, respektíve výsledkom je aj charakter, chrániaci reliktum územia. V dôsledku toho je územie veľmi bohaté na pôvodné a iné chránené rastlinné druhy, to je najdôležitejšia oblasť, strážiaca reliktum východného Bükku.
Na najstrmších skalnatých svahoch vznikli skalnaté trávniky s ostrevkou vápnomilnou a v menšej miere s kostravou sivou. V prvom spoločenstve, maďarská ostrevka, domorodná v Bükku, sa nachádza v obrovských množstvách. To je porastom najpočetnejším v Bükku, preto tieto skalnaté pastviny majú dôležitú úlohu aj ako génové banky. Hodnotným druhom týchto skalnatých trávnikov je aj žltá skalnica horská, sivý a biely rozchodník, kosatec nízky, veľkokvetý poddruh zvončeka sibírskeho a maďarské šupinaté papradie. Tieto pastviny sú najrozsiahlejšie skalnaté trávniky celého východného Bükku, ich podobná bohatosť sa vyskytuje najbližšie v okolí Lillafüredu.
Svahovité stepné lúky, ktoré sa nachádzajú v malej miere medzi sklanatými pastvinymi, sú tiež stážcami mnohých hodnotých druhov, ako napr. poniklec veľkokvetý, púpava hladká, nevädza Sadlerova, nevadzovec lúčny, hlaváčik jarný, zimozeleň bylinná, hrachor panonský, peniažtek slovenský, kokorík širokolistý, smohla talianska, kosatec pestrý.
Na dvoch tretinách územia južných svahov dominujú krasové krovinné lesy, tvoriace mozaiku s otvorenými spoločenstvami, ale zvlásť teplomilné dubiny, poukazujúce na jeho xerotermný charakter. Najväčšia hodnota v nich je submediteránna vika riedkolistá, lebo v Severnom strednom pohorí sa vyskytuje jedinečne v pohorí Bükku, a to v jeho západnej časti. Jej tunajší výskyt je ostrovitý, najbližšie sa nachádza v okolí Kecskeváru, na južnej časti Bükku, jeho výskyt potvrdzuje charakter svahov Tatárskej priekopy, chrániaci reliktum územia. Ďalšími vzácnymi druhmi spločenstva sú: zriedkavá sápa hľuznatá, jasenec biely, kosatec trávolistý, kamzičník podlhovastolistý, prilbica jedhojová, waldsteinia kuklíková, kamienka modropurpurová, timoj trojlaločný, scila dvojlistá, bedrovník čierny, respektíve v krovitej etáži sa nachádzajú okrem jednoduchých druhov aj zriedkavejšia višňa mahalebka a dráč obyčajný.
V spodnej časti svahu, na hrebeni, resp. v sutinách pod skalnatými stenami vznikli lipovo-jaseňové lesy, v ktorých sa okrem druhov, spomenutých pri teplomilných dubovitých lesoch, sa objaví z charakterových druhov spoločenstva aj ostrica krátkošijová, resp. smyrnium prerastenolisté. Hrabovo-dubové a bukové spločenstvá, vzniknuté v hlbinách hrebeňov, resp. na severných stranách zvyšujú mozaikovitosť spoločenstiev územia. Z ich druhov je vhodné spomenúť ľaliu zlatohlavú.
Zo zoologickégo aspektu môžeme vyzdvihnúť hadiara krátkoprstého, strnádku ciavú, výskyt krátkonôžky štíhlej a jasterice zelenej, resp. pravdepodobné hniezdenie havrana.
Photo: Zoltán Demeter
