Históriu Maďarska po II. svetovej vojne, až do roka 1989, charakterizovalo zariaďovanie sa do spoločnosti v rámci sovietskeho bloku, čiže komunisticko-socialistická éra.
V prvej polovici 1950-ich rokov Miskolcu chceli prideliť rolu útočišťa „socialistického ťažkého priemyslu”. Nútená industrializácia o štyri desaťročia viedlo k zrúteniu hospodárskej štruktúry mesta, ku kríze veľkopriemyslu.
Miskolc od konca XIX. storočia dbal na to, s akou silou pôsobí v rade maďarských miest, a na ktorom mieste sa nachádza. V dôsledku Trianonského rozhodnutia, šesť veľkomest (Szabadka, Bratislava, Temesvár, Nagyvárad, Arad a Kolozsvá) vypadlo spred Miskolca, tak na základe počtu obyvateľstva sa stal šiestim v rade maďarských miest. V roku 1949 už bol na druhom mieste, medzi 1950-1960 sa počet jeho obyvateľov zvýšil o 40 000 osôb. V roku 1960 žilo v Miskolci 144 217 ľudí. V rokoch 1964-1965 malo mesto 163 600 obyvateľov. Prirodezý vzrast medzi rokmi 1950-1965 bol 17 000 osôb, a počet prisťahovalcov bol dvojnásobný.
Prúdenie v smere mesta pôsobilo nielen politické prevrstvenie, ale aj spločenské, aj ohľadom zamestnania. Miskolc sa z tradičného poľnohospodárskeho, obchodného mesta stal priemyselným veľkomestom. V roku 1956 si Maďarsko vybojovalo svoj boj za slobodu a revolúciu proti diktatúre, utlačovaniu a sovietskej okupácie. Usmerňovačom revolučných dní v Miskolci bola činnosť priemyselných podnikov a vysokoškolská mládež.
Primerane celoštátnym zmenám, sa 31. októbra v Miskolci reorganizovali zakázané strany, a ich zapojením založili Národný výbor mesta Miskolc. Národný výbor záslužnú prácu nemohol vykonať, lebo 4. októbra do mesta dorazili sovietske vojská. Posledná salva odznela 10. decembra, ktorá si vyžiadala päť obetí.
Tak, ako v krajine vznikla prvá robotnícka rada v Miskolci, tak sa aj „urobenie poriadku” začalo v Miskolci. Odplata trvala štyri roky. Maďarská socialistická robotnícka strana (MSZMP) si konsolidovala jej vedúcu úlohu vedľa politických sporov aj následkom vytvorenia spoločenských organizácií v širokom kruhu. Tým sa začala nová éra v živote maďarskej spoločnosti. Priebežné zvýšenie sa životnej úrovne, počnúc od roku 1960 do roku 1980, viedlo krajinu do hospodárskeho bankrotu.
Zbavenie sa spoločenských napätí prebiehalo v Maďarsku v roku 1989 za pokojných okolností. 23. októbra roku 1989, spomínajúc na revolúciu z roku 1956, vyhlásili (tretiu) Maďarskú republiku. V marci-apríli roku 1990 prebehli voľné, demokratické, viacstranové parlamentné voľby.
Odvtedy, 4-5 politických strán, zvolených v štvorročných cykloch sa dostáva do Parlamentu. V uplynutom jeden aj pol desaťročí riadi Maďarsko, ale aj hospodársko-spoločenský život Miskolca koalícia strán, ktorá sa mení v každom cykle.